Úvod
Slovensko je zem s krásnou prírodou, horami, lesmi, vodnými plochami a scenériou. Budovanie miest, dedín i voľných plôch by malo zapadať do tejto krajiny veľmi citlivo. Tak isto, ako sa rekonštruujú hrady, zámky, budovy, parky či iné plochy podľa najmodernejších poznatkov vedy, techniky ale i pohľadu na svet, tak by mali zapadať i prídomové záhradky či záhrady do tohoto štýlu. Veď záhrady a záhradkové osady sú významným krajinotvorným prvkom. Menia a dotvárajú ráz krajiny, robia ju krajšou, zaujímavejšou.
Staré, zanedbané alebo nesprávne navrhnuté záhrady by sa mali takisto rekonštruovať podobne ako budovy, aby vyhovovali štýlu, prostrediu, podnebiu ako i účelu na čo sú určené. Či už to budú úžitkové, úžitkovo – okrasné alebo len okrasné. Ku tomu Slovensko potrebuje odborníkov pre návrh takýchto rekonštrukcií, na vypracovanie projektov záhrad či záhradiek tiež s ohľadom na moderné a najnovšie riešenia druhovej i odrodovej skladby. Vlastný výsadbový plán rekonštrukcie záhradiek by mal zachytiť celkovú plochu záhradky určenej na postupné zrekonštruovanie.
Budeme to robiť podľa najnovších poznatkov a trendov, ktoré sa uplatňujú už či u nás alebo v zahraničí. Odporúčam s dôverou sa obrátiť aj na RV SZZ Bratislava, na OV SZZ Žilina a na profesionálne pracoviská, ako je Plantex s.r.o., Veselé pri Piešťanoch, Fructop s.r.o. Ostratice, VÚOOD a.s. Bojnice, Herbaton s.r.o. Klčov, Centrum rozvoja záhradníctva s.r.o. Prievidza, PD Strekov – pre nákup viniča, ale aj na odborné záhradnícke školy v Malinove, Modre, Piešťanoch, Želovciach, ... a na Fakultu záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre. Veľkým pomocníkom je i UKSUP a jeho pracoviská a celý rad starších, dnes už nestorov slovenského ovocinárstva a záhradkárstva, ktorí nám pri rekonštrukcii radi poradia a podelia sa o skúsenosti.
V tejto práci sa zameriam na úžitkové a úžitkovo – okrasné, teda ovocné záhrady s prihliadnutím aj na možnosť relaxu v nich aby sme sa mohli naplniť vôňou prírody a prácou na kúsku zeme a aby sme mohli naplniť i nasledujúcu myšlienku.
Pracujeme, aby sme udržali krok so zemou,
s dušou zeme,
lebo nepracovať znamená
stať sa cudzincom v čase
a vystúpiť z behu života,
ktorý vznešene a v hrdej pokore
smeruje k nekonečnu.
Chalíl Džibrán
Súčastný stav ovocných záhrad v žilinskom regióne
Záhradkárske osady v žilinskom regióne vznikali zhruba v šesťdesiatych rokoch, no budovanie záhrad pri domoch má tu omnoho dlhšiu tradíciu. Mnohí ľudia, ktorí sa oddali myšlienke záhradkárčenia v prídomových alebo osadových záhradkách nevedeli čo s voľným časom alebo ho využívali nevhodne alebo záhrady využívali len na branie úrody bez ohľadu na kvalitu. Dnes veľa ľudí ide z práce priamo do záhrady. Nachádzajú tu potešenie, osvieženie, radosť z vykonanej práce najmä vtedy, keď sa môžu pochváliť krásnou úrodou. Potešiteľný je aj priaznivý vplyv na vytváranie rodinných a susedských vzťahov. Tu spolupracuje muž, žena, starí rodičia i deti, pre ktoré má táto práca výchovný význam.
Budovanie záhrad si vyžaduje informovanosť každého záhradkára o zakladaní záhradky, o hospodárskom a pestovateľskom využití záhrady, organizácii výsadby v záhrade a využitiu záhrady ovocnými drevinami. V čase, keď sa zakladali záhrady vo veľkom, bol kladený dôraz na spon výsadby, voľbu podpníkov a voľbu odrôd vrátane pestovateľského tvaru.Pri výsadbách jabloní boli používané plánky resp. odborníkmi doporučované najmä podpníky A2, M4 a postupne aj M9, pri hruškách semenáče a dula a pri ostatných ovocných druhoch semenáč. Pestovateľský tvar bol najmä volne rastúci štvrťkmeň až polokmeň, v starších záhradách dokonca vysokokmeň. Odrodová skladba jednotlivých ovocných druhov bola z dnešného pohľadu dosť zastaralá a to nielen pri jabloniach.
Aj pri pohľade z auta, vlaku či autobusu vyzerajú záhrady v žilinskom regióne žalostne, zanedbané a neusporiadané. Každý záhradkár podľa vlastných možností by mal prispieť ku tomu, aby táto zem, tento región bol „obývateľnejší“. Je to spoločná, ale aj osobná zodpovednosť každého z nás. K plneniu tejto myšlienky prispieva každý na vlastnej záhradke a mnohí osvetou a praktickou realizáciou prekračujeme jej oplotenie. O to viac prekvapuje skutočnosť, že v niektorých záhradkách je táto myšlienka už len minulosťou. Stále viac sa stretávame so záhradkami, ktoré už nie sú krásne a užitočné ale, žiaľ, takmer opustené. Väčšina záhrad je dnes už veľmi stará. Viaceré z nich už majú viac ako 40 rokov. Pri pohľade na záhrady či záhradkárske osady v žilinskom regióne možno vidieť, že záhrady sú veľmi prehustené a pri rozhovoroch s priateľmi záhradkármi sa často stretávame s akousi bezradnosťou pri otázke ako ďalej pri udržovaní. Niektorí najstaršie stromy postupne likvidujú, a na ich miesto vysádzajú nové stromčeky, iní sa snažia staré stromy prevrúbľovať na nové a odolné odrody a žiaľ sú aj takí, ktorým tento stav vyhovuje, alebo jednoducho na väčšie zmeny už z dôvodu veku nestačia. Že by už prestala platiť známa poučka: „Fyzická práca v záhradke pokiaľ má záhradka človekom zvládnuteľnú veľkosť, je spravidla príjemnou zmenou.“ ?
Veľkým neduhom viacerých záhradiek je výskyt niektorých viróz, ako napríklad šárka sliviek, proliferácia a i. K najvýznamnejším spôsobom prenášania vírusov na ovocné dreviny patrí prenášanie vegetatívnymi orgánmi rastlín, mechanicky i prenášačmi. Pri vegetatívnom rozmnožovaní ovocných drevín – vrúble, očká, odkopky a i. – prechádza vírus z kontaminovaných pletív vrúbľa do pletív zdravého stromu.
Preto je tu potrebné urobiť postupnú obnovu a rekonštrukciu stávajúcich záhrad či záhradiek s ohľadom na zachovanie účelovosti a ich krajového rázu. Možno sa budú meniť a budú mať okrasno – úžitkovú až výlučne okrasnú funkciu.
Rekonštrukcia záhrad je potrebná aj z dôvodu životnosti podpníka M4 a M9 a i. Životnosť jablone na podpníku M9 v tvare volne rastúceho zákrpka by nemala byť dlhšia ako 20 rokov a na podpníku M4 nie viac ako 35 – 40 rokov. Naviac podpník M4 dnes úspešne náhrádza podpník MM106, ktorý nastupuje skôr do rodivosti ako strom na podpníku M4 a celková výška stromu v období plnej rodivosti je až o 1 m menšia. Koreňový systém má pevný. Odporúča sa pre úrodné odrody stredného a slabého vzrastu ako napr. Melodie a i. do horších podmienok, kde by podpník M9 rástol veľmi slabo.
V nasledujúcich kapitolách sa budem venovať ovocným záhradkám a pokúsim sa načrtnúť postupnosť rekonštrukcie, návrh rozmiestnenia jednotlivých častí záhrady ako i sortimentnú skladbu a spôsoby pestovania ovocných drevín. Zásada je však, že všetko netreba meniť naraz hlbokým zásahom ale postupne v priebehu 4 – 7 rokov, kedy bude zachovaná aj časť prinesenia úrody zo starých stromov resp. kríkov a súčastne začnú prinášať úrodu i novovysadené ovocné dreviny. Toto prelínanie starého s novým je podľa mňa veľmi dôležité, aby záhradkár i jeho rodina nepocítila podstatný alebo dokonca radikálny nedostatok ovocia v priebehu niekoľkých rokov, kým nezačnú prinášať primeranú úrodu nové ovocniny.
Ďalej je nutné zachovať zásadu, aby bolo čerstvé ovocie stále po ruke v záhrade počas celého vegetačného obdobia s možnosťou uskladnenia aj na zimu. Znamená to, že sa treba dostatočne venovať i sortimentnej skladbe jednotlivých ovocných druhov. V neposlednom rade sa treba zodpovedne zamyslieť nad tvarmi pestovaných ovocnín, zvážiť výhody i nevýhody jednotlivých tvarov no a z toho vyplýva i výber podpníkov pre jednotlivé ovocné druhy. Na záver bude nutné posúdiť aj náklady na ošetrovanie, výživu a závlahu, aby úroda bola z takto zrekonštruovanej záhrady optimálna, ovocie primerane veľké, pekne vyfarbené a hlavne chutné.
Toto všetko, teda dôslednú a odbornú rekonštrukciu záhrady si môžeme dať urobiť architektom a odborným firmám, čo by bolo veľmi drahé ale rýchle alebo si to môžeme robiť sami, čo samozrejme potrvá trochu dlhšie. Dôvodov, prečo robiť rekonštrukciu môžeme mať niekoľko. Záhradku sme kúpili a nevyhovuje nám jej skladba, zostárnuté stromy, nerodiace, neúnosné náklady, nevyhovujúce partie stromov – veľké, vysoké, veľmi tienia, .....
Komentáre