HZahrada

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Znalcom vín do pozornosti !

Nielen chlebom je človek živý, ale aj kvalitným vínkom !
 

Pravda – 21.7.2007 Vinársky Olymp

 

Ako málo stačí na to, aby krajina prepadla vinárskej vášni. Stane sa to vo chvíli, keď hospodárstvo zosilnie a jedným z výhonov rastu sa stanú malé a stredne veľké vinárstva. Toto obdobie práve prežívame.

Pred desiatimi rokmi nikto nevedel, kto je Vladimír Mrva a Peter Stanko. Dnes ich pozná každý, kto sa považuje za znalca vína. Mrva mal tridsať, keď sa rozhodol vyrábať vína. V hlave čerstvá skúsenosť z práce v pivnici rakúskeho vinárskeho svetobežníka Josta Hőplera a zároveň obrovská ambícia preraziť.

Keď získal prvú zlatú medailu na Pezinských vínnych trhoch, považovalo sa to za výkrik neznámeho vidiečana, dnes už každý vie, že vinársku scénu ožiaril talent, ktorý vytrval a zveľadil zahraničnú skúsenosť ako ešte nikto doteraz. Zlaté medaily aj zahraničných šampiónov má viacero slovenských vinárov, ale iba Mrvovo Chardonnay bolo zaradené medzi sto najlepších Chardonnay sveta. A Devín, nuž na ten je tento slovenský vinársky Napoleon vychýrený majster. Vlani najlepšie biele sladké víno v salóne, a tohto roku opäť.

Hubert De Luxe sa narodil v roku 1973, o 13 rokov neskôr mu patentovali známku. V Seredi dobre urobili, dnes závistliví výrobcovia pridávajú k svojim značkám prívlastok De Luxe, mysliac si, že oklamú zákazníka. Neoklamú, len Hubert De Luxe má každoročne prírastky predaja.

Štefan Ailer, šéf výroby v Huberte, je na tento šumivý produkt prvotného kvasenia s vyšším, až 80-gramovým obsahom zvyškového cukru, hrdý. Zamilovali sa doň dámy na Slovensku, ale aj páni, hoci to neradi priznávajú. Lenže toto babské víno tieklo potokom na oslavách futbalového majstra v Žiline. Viete, prečo chutí? Nuž má len 7 percent alkoholu a k tomu šteklivú vôňu muškátu z Iršaia Olivera, Muškátu Moravského a Müllera Thurgau. Odborníci aj degustátori vravia, že pravé šumivé je suché, tu ho máš, na Slovensku to aj Ailerovou zásluhou neplatí. De Luxe je skrátka národný fenomén.

Milan Kakaš je východniar a znalec tokajského, hodný nasledovník Ladislava Matého, ktorý pred 400 rokmi spísal desatoro tokajského. Kakaš to je skrátka slovenská tokajská klasika, nositeľ tradície. Lebo kráľovstvá, republiky a režimy umierajú, ale tokaj a vinári ako Kakaš žijú ďalej. Oni držia víno nad vodou a zubom času. Kakaš, autor skvelého štvorputňového tokajského výberu z ročníka 1979, ktorý sa ešte nájde v súkromných archívoch, nie je staromilec.

Dnes robí Furmint a Lipovinu reduktívnou metódou, ktorá vínku pridáva svetlejšiu farbu a uchováva v ňom ovocnosť a sviežosť. Ale z ročníka 2006 bude zrieť v sudoch klasický tokaj, taký ktorý vonia chlebovinkou a figami, horkou čokoládou a orechmi. Víno kráľov, pápežov, prezidentov a kozmonautov - víno vládcov priestoru, bezváhového stavu a krásnej zemskej príťažlivosti.

Miroslav Belan a Roman Holec sú ako dvojčatá, jeden vládne vinici a druhý pivnici. Títo dvaja muži nedali v mojmírovskom družstve umrieť vinohradu a vínu, keď ho inde lacné ceny hrozna poslali do hrobu. Obnovili tretinu zo 150 hektárov viníc a v roku 2003 sa pustili do výroby vlastných vín. Koniec bezmennosti, zem staroslovienskych kniežat je hodná svojho vína!Ich veltlíny, vlašáky, rizlingy a rulandy sú očarujúce, červený kabernet, frankovka a vavrinec rozclivejú aj tvrdú dušu. Víno spieva, pretože predtým si pospevoval na kríku strapec - precízny rez a prebierka úrody umožňujú rok čo rok nabrať hroznu silu veľkomoravských kniežat. A takisto nezameniteľnú farbu. V salóne reprezentuje Mojmírovce Rosé lososovej farby z frankovky. Niet Rosé takejto farby na Slovensku. Vyrobilo sa ho 3 800 fliaš, v salóne musí byť aspoň tristo. Belan s Holecom odporúčajú piť ružové v lete, dobre vychladené. Prečo? Zapadajúce slnko vyfarbí nebo do losovej farby ako víno v zarosenom pohári.

Richard Polkoráb je jeden z milovaných žiakov modranského profesora vína Jozefa Kováča. Pezinský Vitis, kde Polkoráb oslavujúci Kristove roky, teraz velí výrobe vína, už nie je jeho zásluhou len výrobca známej sviečky. V čs. lige sa blysol ľadovým Veltlínom zeleným, teraz slamovým Cabernetom Sauvignonom. Polkoráb je húževnatý ako pezinské buky, tvrdý a predsa krehký.

Slamové je prejavom virtuozity. Vlašské orechy a jahody vystupujú z pohára kabernetu, ktorý sa dostal do lisu vo februári tohto roku. Božská trpezlivosť a zmysly, ktoré trafili mieru času a vína. Vitis má v národnom salóne osem vín, Polkoráb dosiahol vo firme produkujúcej kvantá a masové značky obrat. Vlani šampión prestížnej čs. ligy, teraz úspech v salóne potvrdený titulom z Vinofóra Pardubice, kde kabernet pobil moravskú supertriedu, ktorá si chodí po tituly až do Paríža. Nuž Kováč Polkorába v škole dobre kul.

Milan Skovajsa je vinohradník rodom i osudom. V Limbachu, kde vinice kapú ako muchy, vlastnoručne vysadil pod Malými Karpatmi kedysi slávne, dnes zabudnuté Silvánske zelené. Na podpníky amerikána spolu s bratom a rodičmi naštepili očká vzácneho klonu silvána pochádzajúceho z Nemecka a v jeho pivnici dnes rozvoniava kvetinkový, na kyselinky bohatý silvánik.

V salóne sa však blyslo iné víno. Červený Alibernet. Skovajsa neutekal ako iní vinári za surovinou na južné Slovensko, ale dopestoval si hrozno v starorodičovskom limbašskom vinohrade s výbornou juhovýchodnou polohou. Mladý vinár akoby predznamenával novú éru červeného vína -chce majstra ako Skovajsu a pokračujúce otepľovanie.

Martin Pomfy sa tohto roku vydal na triumfálny pochod s Devínom. Dobyl Vínne trhy v Pezinku, Agrovíno Nitru i Národný salón. Má 31 rokov a víno začal robiť v osemnástich - bez školy, učiac sa od známych, potom prišla do rúk jedna kniha, druhá. Talent od Boha a úpornosť muža, ktorý prepadol vínu ako hráč pokra. Pomfymu ide karta.

Tento výrobca sudového po nástupe obchodných reťazcov, ktoré zaplavili Slovensko lacným zahraničným vínom, pochopil, že nemá cenu mrhať silami na zápas s obrami. Teraz horúčkovito pracujúci chlapík vedie zápas s investíciami. Kupuje technológie a ráta, kde vziať peniaze na vinice. Nechce žiť z nakupovanej suroviny, túži po vlastnom vinohrade, kde vyrastie taký strapec hrozna, aký si draho kupuje. Chce byť sám sebe pánom. Krásny sen mladého zaťatého muža. Ak vydrží, máme sa na čo tešiť.

JOZEF SEDLÁK

 

Pravda – 21.7.2007

Národný salón vín ponúka chuť Slovenska

Jozef Sedlák

PEZINOK - Novú vinársku kolekciu predstavujúcu sto najlepších slovenských vín ponúkne Národný salón vín v Pezinku. Vzišla zo súboja najlepších majstrov vinárov krajiny. Postupne si prostredníctvom 14 nominačných súťaží skrížilo zbrane 6 500 vín. O česť predstaviť víno v salóne súťažilo o tisíc viac ako vlani. Do finále na pezinskom zámku postúpilo 326.

Slovensko prežíva eufóriu z vína. „Byť v salóne je pre všetkých pocta - pre veľkých povinnosť potvrdiť, že nič nepoľavili z majstrovstva, pre neznáme tváre vyrovnať sa známym tvorcom,“ povedal šéf hodnotiacich komisií František Lipka.

Veľa povolaných, málo vyvolených. Toto pravidlo sa potvrdilo. V prvom ročníku sa do salónu dostalo zo 162 vín finalistov 42 výrobcov, v druhom sa síce vyberalo z dvojnásobne väčšej finálovej vzorky - až z 326 vín, ale v stovke má vína len 35 vinárov.

Po druhý raz sa ocitlo v salóne 22 vinárstiev, 13 jednotlivcov či rodinných, družstevných podnikov alebo obchodných spoločností je v salóne po prvý raz. Odborníci tvrdia, že rok 2006 bohatý na slnko umožnil vyrobiť mimoriadne vysoký podiel prívlastkových vín. Súčasne však rastie, ako si všíma enológ Ondrej Celleng, aj technologické vybavenie a znalosť výroby vína. Preto sa do súťaže prihlásilo viac vín.

Najsilnejšie zastúpená je historicky najstaršia vinohradnícka oblasť na Slovensku malokarpatská. Pravda, tamojší vinári si vypomáhajú najmä pri výrobe červených kvalitnou surovinou najmä z južnoslovenskej alebo nitrianskej oblasti. To hovorí nielen o tom, že kvalitná surovina sa rodí aj inde, ale aj o tom, že časti vinárov jednoducho chýba vlastné surovinové zázemie.

Osobitnou kapitolou sú šumivé a tokajské vína. Konkurencia je tu úzka, zužuje sa na zopár firiem, čo je dané veľkosťou samotného slovenského Tokaja i počtom výrobcov a v konečnom dôsledku samozrejme veľkosťou slovenského trhu.

Salón posiela milovníkom milé upozornenie: „Priatelia, nezabudnite na slovenské vína. Sú tu a v najvyššej kvalite vám ponúkajú zážitok z vína mimoriadneho ročníka,“ tvrdíriaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína Jarmila Pátková. Mápravdu, pretože kolekcia sto vín pozostáva prevažne z vín výnimočného vinohradníckeho roku 2006. Pri červených a tokajských sú však v ponuke aj staršie ročníky. Víťazný päťputňový tokajský výber sa narodil v roku 1990.

Sme tu a víťazíme ďalej. Po vlaňajšku to môžu povedať len dve veľké vinárske spoločnosti a tri vinárske osobnosti. Trnavská firma Mrva&Stanko znova potvrdila, že vyrába vína najvyrovnanejšej kvality. Hubert Sereď už roky vládne trhu so šumivým vínom, tak ako Milan Kakaš, kedysi vincúr štátneho podniku Tokaj, neskôr Galafruitu a teraz Tokaj&Co. Kraľuje tokajským vínam.

Sú tu však nové hviezdy - PD Mojmírovce zažiarili s unikátnou Rosé frankovkou, Milan Skovajsa potvrdil slabosť Slovákov na Alibernet, Richard Polkoráb mení ľadovými a tentoraz slamovým vínom imidž pezinskému Vitisu. A potom je tu samorast Martin Pomfy z Vinosadov. Talent, ktorého Devín po Agrovíne zažiaril aj na salóne.

 

Pravda – 21.7.2007

 

Erbom Slovenska boli aj budú pôvodné vína

František Lipka, prezident Medzinárodnej jury pre udeľovanie cien O. I. V.- medzinárodnej organizácie pre vinič a víno o Národnom salóne vín

Jozef Sedlák

* Ľudia na Slovensku opäť objavili krásu vína. Čím sa odlišuje Národný salón vín od ostatných výstav?

Slovenským aj zahraničným spotrebiteľom predstavujeme sto najlepších slovenských vín, ktoré neboli vybrané podľa osobného vkusu jedného človeka, čo sa napokon nerobí nikde vo svete, ale na základe objektívneho hodnotenia 30 najlepších slovenských degustátorov. Pri hodnotení vína sa použil 100-bodový systém Medzinárodnej únie enológov, ktorý sa považuje za najobjektívnejší. Každé víno sa paralelne hodnotilo v dvoch komisiách, prešlo ústami desiatich degustátorov. Národný salón vybral najlepšie vína z najlepších vín z celého Slovenska.

* Do salónu sa pokúšalo dostať vyše tristo vín, dvojnásobne viac ako vlani. Svedčí to o výnimočnosti ročníka 2006, alebo o rastúcej úrovni vinárov?

Svedčí to najmenej o troch veciach. Po prvé, o dobrom ročníku. Ak by nebol dobrý ročník, nebolo by ani toľko dobrých vín. Po druhé, o stúpajúcej technologickej úrovni našich vinárov, lebo bez dobrej technológie nemožno ani z najlepšieho hrozna vyrobiť veľké víno. A po tretie to svedčí aj o tom, že vinári začali Národný salón považovať za prestížnu prehliadku.

* Medzi sto najlepšími vínami sú známe vinárske mená, ale aj úplne nové. Kto dnes tvrdí vinársku muziku a prečo?

Vo svete, a voľakedy to bolo aj u nás, vinohradník a vinár sú dvojjedinou osobou. Pestovanie hrozna a výroba vína sú sústredené v jednej osobe. Za socializmu u nás došlo k narušeniu tejto dvojjedinosti, jedni dorábali hrozno a druhí víno. Na tento stav doplácame ešte aj dnes, no chvalabohu čoraz viac vinárov sa stáva aj vinohradníkmi. A to je jediná cesta k úspechu.

* V kurze sú rakúske veltlíny zelené, ale aj rýnske rizlingy. Naši vinári však od veltlínu, najrozšírenejšej odrody, akoby utekali. Robia dobre?

Rakúšania menej podliehajú móde ako my a viac sa sústreďujú na osvedčené hodnoty. Viac veria sebe a svojim tradíciám. A robia dobre, lebo pestujú staré osvedčené odrody, ktoré po stáročia dokázali, že vyhovujú práve rakúskym terroire (spojitosť pôdy, mikroklímy a rukopisu vinára). Podobne aj vo Francúzsku pestujú iba tradičné odrody, ktoré po stáročia dokázali, že najlepšie vína dávajú práve vína s terroir. V Burgundsku vyrábajú všetky veľké biele vína z odrody Chardonnay a všetky veľké červené z odrody Pinot noir. Iné odrody je tam zakázané vysádzať.

* Mali by sme sa teda držať tradície?

Isteže, veď sme takisto stará vinárska krajina, ktorá má tradíciu svojich odrôd. Netreba podliehať móde a zriekať sa vynikajúcich a osvedčených odrôd a vín. Naše chardonnay a cabernety sauvignony nie sú zlé, ale nemôžu sa rovnať zahraničným, lebo pre tieto odrody nemáme ani vhodné terroir, ani vhodnú klímu. Slovenské chardonnay a cabernet sauvignon sa nikdy nestanú erbom Slovenska, ale môže sa ním stať slovenský veltlín, vlašák či ryňák.

* Dobré víno je z dobrého hrozna. Nie je pes zakopaný vo vinici?

Je. Naši vinohradníci často nedokážu vyrobiť z tradičných odrôd kvalitné hrozno a kvalitné víno, lebo nedodržujú všetky agrotechnické a technologické postupy. Preto sa utiekajú k módnym odrodám, naivne veriac, že módna odroda im zaručí kvalitné víno. Opak je pravdou. Medzi najlepšími slovenskými bielymi suchými vína sa vždy nachádzajú veltlíny, vlašáky, ryňáky a málokedy chardonnay. Viem, čo hovorím, lebo som mal možnosť degustovať v podstate všetky najlepšie chardonnay sveta. Musíme si viac veriť, ako si veria napríklad Chorváti. Majú vládny program na „vzkriesenie“ starých chorvátskych odrôd.

* V záplave uniformity znalec vína hľadá pôvodnosť. Ponúkajú ju nové slovenské odrodové vína Devín či Dunaj?

Nielen znalci vína, ale aj čo len trošku osvietenejší spotrebitelia obľubujú vína s charakterom, čiže vína neopakovateľné, ktoré majú to, čo Francúzi nazývajú „gout du terroir“. V podstate z každej „cepage noble“, čiže ušľachtilej odrody, možno vyrobiť víno s charakterom, nemusia to byt nevyhnutne novovyšľachtené odrody.

* Aká je tade naša dvojica?

Čo sa týka Devína, vína z tejto odrody už dokázali kvalitu i jedinečnosť, prejavili svojrázny charakter. A čo sa týka Dunaja, počkajme, ako sa bude správať po piatich, desiatich rokoch, lebo o charaktere takéhoto typu červeného vína možno hovorit až po viacerých rokoch dozrievania.

* Ešte nikdy sa nepodarilo u nás vyrobit toľko prívlastkových vín. Ale boli to naozaj skvelé vína?

Ročník 2006 bol skutočne dobrý. Stalo sa však to, že mnohí vinohradníci sa ulakomili na vysokú cukornatosť a potom mali problém s tým, ako vyrobiť suché víno z muštu, ktorý má 25 - 26 g cukru. V takejto situácii sú len dve možnosti.

* Aké?

Cukor necháte prekvasiť a dostanete víno, ktoré bude mať 14 - 15 percent alkoholu, alebo kvasný proces prerušíte a výsledkom bude víno polosladké. A presne to sa aj stalo v mnohých prípadoch. Niektoré inak vynikajúce suché vína mali príliš veľa alkoholu, ktorý dominoval v chuti, prehlušoval iné chute, dokonca pálil na jazyku. Iné zas mali priveľa zvyškového cukru a ocitli sa v kategórii polosladkých vín. Národný salón tieto predpovede potvrdil. Na slovenské pomery bolo v súťaži oveľa viac polosladkých a sladkých vín, ako by sme očakávali. To je však v poriadku, taký to bol ročník. A vôbec nie je na škodu mať na trhu z času na čas aj väčší počet vynikajúcich polosladkých vín.

 

Pravda – 20.7.2007

Víno uznáva postavenie

Jozef Sedlák       

Víno sa na Slovensku pre mnohých stáva kultovým nápojom, ktorý spoločnosť demokratizuje, otvára jej oči, nechtiac núti hovoriť pravdu. Ale víno aj škatuľkuje - seba i ľudí. Víno skrátka hierarchizuje.

            Čože to, prosím, robí? No nič iné, iba to, že uznáva hierarchiu, spoločenskú stupnicu hodností práve tak ako ľudská spoločnosť. Možno preto, že víno nie je iba výtvor prírody, ale aj človeka.

Už ste isto počuli o víne stolovom i akostnom, ale aj predikatívnom, teda prívlastkovom. Každé z označení hovorí o spoločenskom stupienku a postavení vína. O tom, kto ho pije, koľko stojí i koľko sa ho vyrobí.

            Je stolové víno, najrozšírenejšie na svete, iba jednoduchým a lacným nápojom más? Áno aj, ale toto prosté víno stále osviežuje milióny Talianov a Francúzov pri obede či večeri takmer denne. Aj známy milovník vína Juraj Kukura si rád dáva stolové, pravda - poctivé, nie oklamané.

            Akostné víno je akýmsi medzistupňom z nižšieho do vyššieho stavu.

Na Slovensku sú akostné vína cenovo prijateľné a niekedy ukrývajú v sebe vyššiu hodnotu, ako hlása etiketa. To preto, že majstri vinári si zľahčia život. Prívlastkové víno so štátnym kontrolným číslom zaručujúcim pravosť moku a pôvod hrozna je spojené s množstvom papierov i peňazí. A tak podaktoré akostné je v skutočnosti prívlastkové bez papierov.

            Vari každý vzdelanec pozná príbeh francúzskeho románopisca Honoré de Balzaca. V žilách tohto muža nikdy nekolovala modrá krv, ale bol posadnutý šľachtickým prídomkom de. Balzac svoju túžbu vyriešil po svojom, jednoducho si šľachtický titul prisvojil. Hoci za diela a prínos do literatúry by si ho isto zaslúžil.

            Víno z triedy do triedy však nepreskočí túžbou. Tú musí najprv vinohradníkovmu hroznu splniť slnko aspoň 19 stupňami cukornatosti.

Kabinetné, prvé z prívlastkových vín, prišlo k svojmu označeniu v Nemecku v 18. storočí. Úschovňa najlepších vín na vinohradníckom majetku sa vtedy označovala pojmom Cabinett-Keller.

Ak teda pijete kabinetné víno, je to víno s dostatkom slnka, vyrobené v dobrej pivnici. A čo potom neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber? Nuž sú to vína, ktoré na kroch prezreli a vinohradníci z nich vylisovali prírodne sladké vína. Ale pozor, ani prívlastok nie je automatickou zárukou výnimočnosti. Nie je šľachtic ako šľachtic, ani víno ako víno.

 

Pravda – 23.7.2007

 


Vínko | stály odkaz

Komentáre

  1. moja rada :)
    nie je síce nad zlato ale je...ak vás bavia vína pozrite si film Dobrý ročnííík je fakt sqely...a ...Na Zdravie !
    publikované: 25.07.2007 15:54:57 | autor: milovana (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014