B L A I S E P A S C A L
medzi ľudským a matematickým
NEKONEČNOM
Pravda poskytuje istotu, ale už aj samotné jej hľadanie poskytuje pokoj.
Kto nám vytýka nedostatky, zaslúži si našu vďaku. Naše nedostatky síce týmto spôsobom nezmiznú, pretože ich máme ešte veľmi mnoho, ale ak sú nám známe, začínajú nás znepokojovať a my sa snažíme zbaviť sa ich.
Čím je človek rozumnejší a lepší, tým viac dobra zbadá v ľuďoch.
Rozumný človek nemiluje preto, že je to pre neho výhodné, ale preto, že nachádza šťastie v samotnej láske.
Pre vznešených je potešením, ak môžu robiť ľudí šťastnými.
Pravé blaho človeka musí byť také, aby ho mohli vlastniť všetci ľudia súšasne bez rozdielu a závisti a aby oň nikto proti svojej vôli nemohol prísť.
Svoju dôstojnosť nesmiem hľadať v priestore, ale v sústavnosti vlastného myslenia. Nezískam žiadnu výhodu, ak budem vlastníkom zeme. Priestorom ma vesmír obsiahne a pohltí ako bod, myšlienkou ho obsiahnem ja.
Spravidla nás presviedčajú tie dôvody, ktoré sami objavíme, než tie, na ktoré prišli iní.
Náhoda pomáha tým, ktorí sú na ňu pripravení.
Nemožno popierať existenciu všetkého, čo nie je pochopiteľné.
Rozpornosť nie je známkou nesprávnosti, rovnako ako neprítomnosť rozporu nie je známkou pravdy.
V tejto dobe je pravda taká zatemnená a lož taká zavedená, že pravdu môže poznať iba ten, kto ju miluje.
Človek neustále zápasiaci s rozporom v sebe i mimo seba je úbohý i vznešený zároveň.
Nikto nezbaví človeka zápasu a my trvale prekonávame seba samého.
Len vlastnou skúsenosťou môžeme prísť k poznaniu veľkosti utrpenia.
Poznanie veľkosti utrpenia je poznanie veľkosti lásky.
Naše svetlo s absolútnym uvoľnením energie pre realizovanie takmer čohokoľvek trvá.
Čo sa mne zdá nesprávne, môže byť dobré pre teba, čo sa mne zdá správne, nemusí byť dobré pre teba.
Zanechaj neužitočné myšlienky, ktorými prinajlepšom len strácaš čas.
Pravdu spoznávame nielen rozumom, ale tiež srdcom. Srdce má svoje dôvody, ktoré rozum nepozná. Sila rozumu sa dopľňa silou srdca, v ktorom ten, kto verí, nič nemôže stratiť, a všetko môže získať.
Myšlienka tvorí veľkosť človeka.
Človek bol stvorený preto, aby myslel.
Celá naša dôstojnosť spočíva v myslení.
V ňom sa musíme vzopnúť, nielen v prietore a v čase, ktoré nedokážeme naplniť.
Usilujme sa teda, aby sme mysleli správne. V tom je princíp mravnosti.
Človek stojaci tvárou v tvár svetu a večnosti potrebuje vieru, odhaľujúcu záhady človeka a jeho postavenie vo vesmíre hmoty a ducha.
Matematika nedokáže všetko, ale čo dokáže, je jednoznačné.
Myslenie obráť k štúdiu ľudského vnútra, k hierarchii etických hodnôt a syntéze lásky.
Veda a náboženstvo kormidlujú človeka k neustálemu hľadaniu pravdy.
Spravodlivosť a moc musia byť jedno, aby spravodlivosť sa stala mocou a moc spravodlivosťou.
PARADOX ČLOVEKA
je v jeho biede i veľkosti,
medzi absolútnou hodnotou a zbytočnou ničotou,
v spojení rozumu s vierou,
v milosti a zatratení,
v ľúbení a opustení,
Chalíl Džibrán
Pracujeme, aby sme udržali krok so zemou,
s dušou zeme,
lebo nepracovať znamená
stať sa cudzincom v čase
a vystúpiť z behu života,
ktorý vznešene a v hrdej pokore
smeruje k nekonečnu.
Zamyslenia
Kto druhého miluje, nechá ho, aký je,
aký bol a aký bude.
Čakanie je ako rastlina,
ktorej korienky sú horké
a plody sladké.
Keby si bola slzou v mojom oku
bál by som sa plakať
aby som Ťa nestratil.
Našiel som oči, ktoré mám rád
našiel som vlasy, ktoré ľúbim,
našiel som niekoho,
koho nekonečne milujem.
Ten, ktorého milujem, mi povedal,
že ma potrebuje.
Preto dávam na seba pozor,
hľadím na cestu
a bojím sa každej kvapky dažďa,
aby ma nezabila.
Človek je na dobrej ceste
keď chce urobiť druhého šťastným
a nechce byť šťastným vždy len sám.
Kto dáva, prijíma.
Bez lásky človek môže fungovať,
ale nemôže existovať.
Láska je dar.
Našou úlohou je darovať ju ďalej.
Iba láska, ktorú darujeme bezvýhradne
prinesie plody na strome nášho života.
A tento strom musíme denne ošetrovať a pestovať
a s veľkou trpezlivosťou ho nechať rásť.
Láska k človeku je to,
keď zbadáme, čo potrebuje
a pomôžeme mu niesť jeho kríž.
Život s milovanými ľudmi je vzrušujúce
a napínavé dobrodružstvo,
nikdy nie sme si načistom –
lebo ich milujeme.
O radosti a žiali:
Radosť sa začína v tom okamihu,
keď sa vzdáš hľadania vlastného šťastia
a pokúsiš sa podarovať ho druhému.
Rozdelená radosť je dvojnásobná radosť,
rozdelený žiaľ je polovičný žiaľ.
Čím hlbšie preniká žiaľ do našej duše,
tým viac radosti dokážeme prijať.
Jazerá smútku a vlny radosti
pretkávajú život lásky.
Rozprávali sa pravda a lož. Pravda sa pýtala svojej matky (lži): "Prečo som tvoja dcéra?" Matka jej odpovedala: "Človek sa vo svojom tele cíti ako zajatec, preto toľko rozpráva. Hrá sa so slovami a myšlienkami, v ktorých sa cíti byť slobodný. Pravda a lož sú pre neho dlhú dobu totožné." Dcéra (pravda) sa svojej matky pýtala ďalej: "Prečo sa musím schovávať za tvoj ostnatý plášť ako plody gaštanu?" Matka jej odpovedala: "Človek ťa chce hľadať a odhaľovať, preto sa musíš za mňa schovávať." Dcéra matke odpovedala: "Práve si povedala, že pravda a lož sú pre človeka to isté." Matka dcére odpovedala: "Áno, je to tak. Až keď človek miluje a odloží svoje šaty a hľadá ťa. Keď ťa nájde, objaví tvoju sestru kritiku a s ňou aj ostatné, ktorých sa bojí podobne ako teba. Maj trpezlivosť, dieťa moje. Človek sa učí krok za krokom. Pravda nie je svetlom, ktoré sa šíri rýchlo, ale hukotom, ktorý sa vznáša vzduchom."
Hans Christian Andersen
Iba žiť nestačí.
Človek potrebuje predsa slnko, vodu a slobodu a aspoň malý kvietok, o ktorý by sa staral a miloval.
Ján Amos Komenský
Komukoľvek môžeš pomôcť, pomôž mu rád.
Veď dávno sa hovorí, že slúžiť a pomáhať sú vlastnosti dobrých a srdečných ľudí.
Jean VANIER
" Milovať znamená nechať toho druhého pochopiť, že je krásny a hodnotný ".
Komentáre
hej
laska