HZahrada

 

 

Jadroviny, kôstkoviny – uplatňujeme letný rez resp. počas vegetácie. Pri reze a tvarovaní uprednostňujeme konáriky s tupším uhlom odklonu, tie majú vyšší predpoklad rýchlejšieho nástupu do rodivosti. Špecialita Rubínu a jeho mutácií – v júni zaštipnúť letorasty za 4.listom.

Na marhule aplikujeme Šitov rez pri dĺžke letorastov 30-40 cm.

 

Výskum, ale aj skúsenosti z praxe dokazujú výhodnosť rezov od pučania do polovice septembra, osobitne v lete.

To sa týka všetkých stromov no predovšetkým kôstkovín. Ide o to, že patogény vyvolávajúce závažné choroby kôry a dreva  vytvárajú spóry v období od skončenia 2.rastu (september), v jeseni a v zime. Do drevín prenikajú rôznymi poraneniami kôry, nezahojenými reznými ranami a mikroskopickými mrazovými trhlinami. Preto v záhradách a menších ovocných sadoch nerežeme od 2.polovice septembra do konca marca a radšej uprednostňujeme letný rez.

Okrem toho, že sa vykonáva v teplotne priaznivých podmienkach a znižuje potrebu jarného rezu na minimum, má aj ďaľšie výhody:

-          rezné rany sa rýchlo hoja a menšie rany netreba zatierať

-          nehrozia infekcie rezných rán ani ich namrznutie

-          podporujú rodivosť a brzdia silný rast

-          ani pri hlbšom reze nespôsobujú silnejšie prebúdzanie  adventívnych a spiacich púčikov, ktorých výhonky sa musia väčšinou aj tak vyrezať

-          šetria stavebné a rezervné látky, ktoré sa pri včasnom vyrezaní neperspektívnych konárov a letorastov (mládnikov) môžu využiť na rast perspektívnych a na diferenciáciu kvetných púčikov

-          presvetlenie zlepšuje sveteľné a vzdušné podmienky, čo podporuje asimiláciu, diferenciáciu kvetných púčikov a vyzrievanie dreva, toto opatrenie nevyvoláva zvýšený rast.

a)       Odstrániť neperspektívne letorasty – čím skôr, tým lepšie. Vlky a výmladky vyrežeme, keď sú v bilinnom stave ( v júni ).

b)       Skracovanie bujných letorastov. Použijeme zaštipovanie prstami, skracovanie nožom alebo nožnicami. Robí sa v júni, opakovane v júli, ale aj v auguste pri skončení rastu.

c)       Zmladzovanie kostrových  a polokostrových konárov. Pri skoršie dozrievajúcich druhoch a odrodách sa môže urobiť aj bezprostredne po zbere, v rokoch bez úrody v máji – júni, čím odroda dozrieva neskôr,tým by zmladzovanie malo byť miernejšie.

d)       Znižovanie korún. Výhodné je spojiť zrezanie s pohodlným oberaním. Jednorázovo sa koruny znižujú o jednu tretinu, vysoké stromy (čerešne) znižujeme postupne v priebehu dvoch rokov.

e)       Vyrezanie chorých, suchých a mechanicky poškodených konárov, ale aj častí konárov so zámotkami škodcov a iných patogénov (vrcholy napadnuté múčnatkou alebo voškami). Vyrezanie moníliových usychajúcich konárikov urobiť hneď po odkvitnutí. Tu vidieť, že rez je súčasťou integrovanej ochrany.

f)         Odrezanie časti konára s prebytočnými plodmi broskýň a marhúľ od konca mája do polovice júna – po fyziologickom opade plodov. Pri broskyniach pri nadmernej úrode sa môžu rezom na konárový krúžok odstrániť aj celé ročné konáriky s prebytočnou úrodou (preriedenie).

g)       Odrezanie odrodených konárov (pri broskyniach a višniach).

h)       Vyrezanie miest s glejotokom a rakovinou (až po zdravé pletivá, nezabudnúť rany hneď zatrieť).

 

Ročné výhonky alebo letorasty skracujeme bezprostredne nad púčikom mierne šikmým rezom, ktorého vyššia časť ja maximálne 2 mm nad púčikom. Pri skracovaní letorastu dbáme na to, aby sme neprestrihli stopku listu. Staršie konáre skracujeme nad bočným konárom, výhonom či letorastom – budúcim predlžovateľom konára. Je to rez „na prevod“ resp. fyziologicky zdôvodnený dvojstupňový sektorový rez (rez podľa Brunnera). Neponechávame kýpte – rezné plochy sa nehoja, vznikajú škodlivé nekrózy, ktoré môžu preniknúť aj do zdravého dreva konára.

Pri úplnom odrezávaní konára režeme na konárový krúžok, ktorý musí byť neporušený. Je to dôležité, pretože rezné rany sa rýchlejšie hoja. Väčšie rezné rany aj pri letnom reze zatierame.

Pri reze musíme mať na mysli najmä fyziologickú rovnováhu ovocných drevín medzi rastom a rodivosťou a svetlé koruny, tým aj kvalitu ovocia.

Znakom fyziologickej rovnováhy rodiacich stromov sú predlžujúce prírastky s dľžkou 30 až 40 cm.

  

 

 

 

Štíhle vreteno – podpník St.Julien, Torinel.

Zakrátenie 0,8 m (40 cm nad najvyšším predčasným bočným obrastom),

4 – 6 kostrové konáre, pri dlžke 70 cm ohýbať mierne šikmo (čerešne vodorovne).

Aspoň 40 cm prírastky, presvetľovanie.

Rovné a prehnuté konáre sa odvádzajú na vyššie šikmo rastúce výhony.

 

Sploštené štíhle vreteno - podpník GF677.

Stredník neskracovať, bočný obrast do výšky 60 cm odstraňovať.

Konáriky ohýbať.

Neustále zmladzovať – 1 dlhý rodiaci výhon -10-15 očiek, 1 rezervný na 2-3 očká alebo spätný rez

Po Žofii skrátiť konáriky.

Krátke tenké výhonky sa odstraňujú.

Nechať len 40 rodivých konárikov.

Odstraňovať odrodené drevo po úrode.

Odstraňovať hrubé konáre v hornej časti stromku – potláčanie apikálnej dominancie.

Hlbšie zmladenie pred kvitnutím, v roku bez úrody –máj, jún.

Hlavný rez po 20.auguste

Prebierka plodov pri veľkosti 3 cm – 1 plod na 10 cm t.j. 3-5 plodov/letorast (“zavretá päsť“).

Maximálna úroda teda 15-20 kg/strom.

 

Štíhle vreteno – podpník Torinel,GF655.

Rodí na krátkom obraste staršieho dreva.

Výchovný rez, zmladenie – začiatkom jari.

Šittov rez – na Jána

Koniec 5.-zač. 6.mes. do 20.6. skracujeme konáre 60 cm o polovicu, 30 cm o tretinu.

Kratšie neskracovať.

Ohýbať – pozor, krehké drevo.

 

Vyväzovanie letorastov robíme v júni !

Netreba vyväzovať výhonky so 75 st. uhlom.

Bočný obrast neskracovať.

Začiatkom jari v druhom roku stredník zrezať na vlaňajšie drevo.

V ďaľších rokoch stredník zrezať o jednu tretinu.

Presvetľovanie a zmladzovanie korún a tak vytvárať krátky obrast na staršom dreve.

Udržiavací rez v lete a po zbere – odvedenie rodivosti na mladšie drevo.

 

Toto opatrenie by malo byť najmä pri kôstkovinách samozrejmé. Okraje rezných rán nožom zahladíme (odstránením pilkou rozstrapkatených pletív kôry a hojivého kambia) a celú plochu hneď zatrieme štepárskym voskom alebo niektorým prípravkom na ošetrenie rán. Majú rôzne obchodné označenie – Santar CB, Kambilaz balzam, Sadarský balzam, stromový balzam. Obsahujú neškodnú kryciu zložku, stimulátor rastu a dezinfekčnú zložku. Rany možno zatrieť aj Duvilaxom alebo latexovou farbou (pre vonkajšíe podmienky), do ktorých pridávame 1,5 % fungicídu (Fundazol 50 WP, Dithane M45, Baycor 25 WP,...). Jednoznačne neodporúčam továrenské fermežové farby, pretože obsahujú látky spôsobujúce odumieranie pletív.

Efekt zatierania spočíva v tom, že prípravok zamedzuje vysúšaniu a praskaniu rany, zatekaniu vody a zanášaniu infekcií. Okrem toho sa rýchlejšie vytvára hojivý zával.

Prenášanie nákaz náradím obmedzujeme dezinfekciou. Používa sa  Ajatín, 5 % formalín alebo Spitaderm, ktorý likviduje aj vírusové choroby.

 

Hneď po zbere režeme čierne aj červené ríbezle spolu s egrešmi. Na kríkoch ponecháme iba po 2-3 konáre jedno, dvoj, troj a štvorročného dreva, ostatné vyrežeme. Na kríčku by malo zostať najviac 9 – 12 konárikov. Konáre čiernych ríbezlí nikdy nekrátime, pretože tieto prinášajú najväčšiu úrodu. Konáriky červených ríbezlí môžeme mierne zkrátiť. Nesmieme zabudnúť na výživu – prihnojenie kompostom alebo kombinovanými hnojivami po reze.

 

 Vinič

Rez viniča je vlastne skracovanie jednoročného dreva alebo odstraňovanie staršieho dreva či nepotrebného dreva z kra s cieľom udržať tvar kra v jednotlivých spôsoboch vedenia, regulovať rodivosť, kvalitu a vzrast viniča.

Pre vinič doporučujem rýnsko-hessenské vysoké vedenie s Guyotovým rezom (výmenný ťažeň) na dva ťažne so záložnými očkami bez vytvárania ramienka alebo horizontálny kordón na drôtenke alebo pergole.

Vždy ponechávame časti, ktoré sú bližšie k dvoj a viacročnému drevu. Odstraňujeme výhonky a čapíky, ktoré sú vzdialenejšie od starého dreva. Teda snažíme sa dostať rodivý obrast čo najbližšie ku najstaršiemu drevu.